Efektívne zachytenie znalostí

Pri tvorbe nových výrobkov a pri ich inováciách vzniká obrovské množstvo nových hodnotných, pre budúcu prácu dôležitých informácií. Tieto sú síce väčšinou uložené v archivovanej dokumentácii, ale sú tam tak dobre „zapúzdrené“, že až nastane budúcnosť, konštruktéri dokážu využiť len tie poznatky, ktoré im zostali v hlavách. Je to obrovské plytvanie, navonok takmer neviditeľné. 

Základným predpokladom efektívneho využívania znalostí je ich archivácia v podobe, z ktorej môžu byť okamžite použité vývojovými tímami v budúcnosti. Praktická skúsenosť je taká, že ak konštruktéri narazia na prekážky pri hľadaní v historických dátach, rýchlo to vzdajú a rozhodnú sa znovu vynájsť koleso. Predtým, než začnete vytvárať akúkoľvek formu databázy konštrukčnej histórie, uistite sa, že máte jasnú predstavu o tom, ako sa bude používať a kým. Počas svojho pôsobenia som sa stretol s mnohými číselníkmi, triednikmi, klasifikátormi. Prakticky sa však využíva z nich absolútne minimum, blížiace sa k nule. Najväčší problém nie je ani tak v ich využívaní, ale oveľa väčší problém je v ich napĺňaní a udržiavaní. Vyžaduje si to prácu od ľudí vo chvíli, kedy práve túto informáciu ovládajú a nepotrebujú ju ďalej riešiť. Navyše, väčšinou sú pod časovým tlakom. Je to práca nad rámec ich momentálnej potreby. Na tomto zlyhali všetky mne známe aplikácie.

Najefektívnejšími znalostnými databázami súčasnosti sa javia systémy pre správu dokumentácie (Product Data Management). Tu sa väčšina dát zhromažďuje prirodzenou cestou. Konštruktér konštruuje v CAD systéme, a vybrané dáta sa automaticky prenášajú do PDM systému. Pokiaľ sú už dáta v databáze, ich následné vyhľadávanie a využívanie sa stáva hojne používanou hračkou v rukách konštruktéra alebo technológa. Takmer okamžite sa dostávajú k dátam, textovým dokumentom i grafickým informáciám (3D modely, výkresy, grafy...).

Aj keď je databáza PDM systému dobrá vec, nedajú sa do nej automaticky zachytávať postrehy a skúsenosti projektantov. Prihováram sa za zriadenie knižnice "najlepších riešení", ktorá bude slúžiť ako základ pre všetky budúce práce pri návrhu nových alebo inovácii existujúcich výrobkov. Dokument zachytáva vybrané znalosti, dôležité pre daný charakter výrobku, výroby, trhu... tak, aby ktorýkoľvek konštruktér v budúcnosti dokázal tieto znalosti jednoznačne aplikovať. Knižnicu týchto osvedčených postupov používajú firmy bežne vo svete a nájde sa ich niekoľko aj na Slovensku. Tieto firmy zaviedli politiku zachytenia najlepších praktík konštruovania ako bežnú súčasť každého vývojového projektu. Na konci každého projektu „hlasuje“ celé jadro tímu za tie prvky svojho konštrukčného riešenia, ktoré predstavujú to najlepšie z najlepšieho. Niektoré spoločnosti poskytujú finančné odmeny pre konštruktérov tých prvkov, ktoré boli zavedené do knižnice najlepšej praxe v podniku.

Tento prístup sa javí ako najviac fungujúci a môže byť orientovaný na zachytávanie akýchkoľvek znalostí. Dôležité je na úrovni firmy si urobiť jasnú predstavu o tom, ako a kým sa budú využívať tieto znalosti. Nájsť funkčný spôsob ich zachytávania. Potom je už len potrebné, aby konštrukčné tímy konzultovali s knižnicou najlepších riešení pred vykonaním akéhokoľvek dôležitého technického rozhodnutia.

Typy znalostí, ktoré je možné bežne zachytávať:

• dôležité konštrukčné rozhodnutia
• znovu použiteľné konštrukčné prvky
• riešenie významných problémov s kvalitou
• riešenie dôležitých vplyvov na nákladovosť
• používané materiály pre rôzne aplikácie
• výsledky testov pre bežné konštrukčné prvky
• údaje o životnom prostredí
• pravidlá pre výrobu
• pravidlá od dodávateľov
• ...

Ing. Martin Morháč