Využívanie podnikových znalostí je lacné aj prínosné

Človek po štyridsiatke sa často necíti byť chorý, ale uvedomuje si, že to nie je úplne ten pravý pocit zdravia. Zájde za lekárom, a ten ho upozorní na mierne zvýšený krvný tlak, na vyšší cholesterol, na hraničné hodnoty cukru a podobne. V podstate je zdravý, len niektoré parametre sa líšia od požadovaného stavu. Rozumný lekár nenasadí hneď medikamenty, ale doporučí zdravší životný štýl.

Podobne je to aj so zabehnutou firmou. Pred časom sme urobili v jednej menšej firme malý prieskum. Oslovili sme konštruktérov, aby každý vybral 10 obrábaných súčiastok, ktoré v poslednom období vytvoril. Konštruktérov bolo 6, takže sme dostali 60 súčiastok. Zamerali sme sa na predpísanú kvalitu obrábaných plôch. Spoločne v kolektíve sme ich vyhodnotili. Dospeli sme k zaujímavým výsledkom. Pre plochy s rovnakou funkčnosťou a podobným určením sa predpisujú odlišné drsnosti. Bolo bežné, že aj ten istý konštruktér použil na tom istom výrobku pre plochy rovnakého určenia rozdielne drsnosti. Prečo? Sami to nevedeli zdôvodniť. Z uvedenej skupiny malo 42% plôch odlišnú drsnosť od kolektívne doporučenej. Z toho 31% malo predpísanú menšiu drsnosť. V uvedenom množstve súčiastok sme našli šesť stupňov drsností, pritom sme sa všetci zhodli na tom, že by im stačili tri. Dosť veľa plytvania na tak malom priestore.
Menšia drsnosť totiž znamená dlhšie časy, niekedy aj iné nástroje, iné stroje, iné technologické postupy, čo hlavne prináša zvýšené náklady. Tých zvyšných 11% vyššej než vhodnej drsnosti môže byť nebezpečných najmä z pohľadu kvality. 



Skúmali sme len jeden konštrukčný parameter ovplyvňujúci technológiu spracovania. V každej firme je takýchto parametrov veľké množstvo. Či už sú to predpisované presnosti, alebo používané druhy zvarov, alebo spôsob spracovania plechových súčiastok, ale aj používaných polotovarov, spojovacieho materiálu...

Východiskom pre každú firmu tvoriacu nové výrobky je štandardizácia. Štandardizácia, podľa ktorej každý konštruktér vie presne, aké konštrukčné parametre má v danom riešení použiť. Ideálne je, keď je to zjednocujúce do jedinej možnosti. Poznáme firmu, ktorá sa rozhodla používať len kútové zvary. Konštruktér v tejto firme vôbec nemusí nad druhom zvaru uvažovať. Použije kútový. Všetky prípravky, nástroje, postupy, všetko je nastavené na kútové zvary. Výsledkom je zrýchlenie procesov, úspora nákladov.

Štandardizácia je pekná vec, ale ako ju zaviesť? Vo firme sú ľudia, ktorí majú znalosť ako vyrábať efektívnejšie, ale sú aj ľudia, ktorí takéto poznanie nemajú. Zatiaľ sme v každej firme našli určujúce osobnosti v konštrukcii i v technologickej príprave výroby. Stačí, aby si tieto osobnosti spolu sadli na pár dní, prešli všetky vyrábané výrobky, a posúdili možnosti nastavenia jednotlivých parametrov. Zjednotili ich a vydali ako záväzný normatív. Tento normatív môže byť aktualizovaný v pravidelných časových intervaloch, napr. každého pol roka alebo po zavedení technologických zmien do výroby, alebo ak sa ukáže, že si niektorý parameter skutočne vyžaduje zmenu. Týmto spôsobom sa dokáže daný systém nielen udržiavať, ale dokonca aj vylepšovať.
Je potrebné očakávať útoky typu, „obmedzovanie tvorivosti“, „každé riešenie je iné a nedá sa zovšeobecniť“ a podobne. Skúsenosti dokazujú, že nemajú pravdu. Ak vymyslia niečo zaujímavé, vždy by mal existovať spôsob, ako to do normatívu zaviesť. Len o tom nerozhodne jednotlivec, ale skupina najlepších odborníkov z firmy.

Možno sa niekomu budú zdať úspory z uvedených opatrení nezaujímavé. Skúsenosti hovoria, že takto vedená technologickosť konštrukčných riešení prináša úsporu v rozpätí 2-7%. Skúste nejakému riaditeľovi povedať, že máte riešenie, ktoré zvýši zisk o 2-5% bez investícií a s minimálnymi nákladmi a rizikami. Pošlite nám mená tých, ktorí neprejavia záujem. Som presvedčený, že sa žiadnych mien nedočkáme. Takýto zdravší životný štýl je totiž zaujímavý pre každú firmu.

Ing. Martin Morháč